Etablovanie logoterapie Viktora Frankla na Slovensku
Na tomto mieste Vám prinášame 2 texty z publikácie LOGOTERAPIA VIKTORA FRANKLA NA SLOVENSKU (NANIŠTOVÁ, E. 2020). Autorkami nasledujúcich textov sú doc. PhDr. Eva Naništová, CSc. a doc. PhDr. Judita Stempelová, PhD., ktoré rokmi práce prispeli k etablovaniu Franklovej logoterapie na Slovensku, za čo im patrí veľká vďaka.
Logoterapia a existenciálna analýza na Slovensku
(Eva Naništová)
Tretia Viedenská psychoterapeutická škola – logoterapia a existenciálna analýza – etablovaná Viktorom Franklom, prispela v psychológii a psychoterapii k celostnému pohľadu na človeka. Na Slovensku bolo etablovanie tohto prístupu ovplyvnené viacerými faktormi, pričom rozvoj psychoterapeutického smeru Logoterapia a existenciálna analýza nadobudol na Slovensku začiatkom 21. storočia aj inštitucionálny rámec. Významnú úlohu v tomto procese zohrala Katedra psychológie Trnavskej univerzity, kde sa pod vedením profesora Popielskeho kreovalo jadro záujemcov o logoterapiu a existenciálnu analýzu a súčasne frekventantov dlhodobého akreditovaného výcviku v tomto psychoterapeutickom smere. Povzbudením pri rozvíjaní Franklových myšlienok v psychologických vedách bol v máji roku 2000 príchod pani Eleonor Franklovej, manželky Viktora Frankla, na Trnavskú univerzitu.
S odstupom niekoľkých mesiacov po tejto vzácnej návšteve bol na pôde Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (s účinnosťou od 1. januára 2001) etablovaný Inštitút existenciálnej psychológie a noo-logoterapie (IEP-NL). Založenie inštitútu vyplynulo z koncepčných perspektív rozvoja Katedry psychológie FF TU, ako aj absentovania tejto línie v aktuálnej ponuke psychologických smerov na Slovensku. Návrh na zriadenie inštitútu bol výsledkom spolupráce pracovníkov katedry psychológie FF TU s profesorom Popielskim.40 Návrh prerokovala a odsúhlasila vedecká rada a schválil akademický senát fakulty. Do funkcie riaditeľky inštitútu bola vymenovaná Judita Stempelová, ktorá sa významne angažovala pri rozvíjaní činnosti inštitútu až do svojho odchodu z katedry psychológie i z Trnavskej univerzity v roku 2004.41
Inštitút vo svojej koncepcii kládol dôraz na multidimenzionálny pohľad na človeka, noetickú dimenziu a kresťanskú antropológiu. Rozvíjal základné tézy logoterapie a existenciálnej analýzy Viktora E. Frankla a súčasne sa inšpiroval noo-logoteóriou profesora Popielskeho, priateľa a priameho žiaka Viktora E. Frankla.42 Inštitút v tomto integrálnom, antropologicko-existenciálnom zameraní, rozvíjal psychológiu v horizonte teoreticko-výskumnom, vzdelávacom, ako aj poradenskom a terapeutickom. Popielski v úvode k Franklovej knihe Neuvedomený Boh píše o etablovaní inštitútu na Trnavskej univerzite ako o významnom centre noo-logoteórie na Slovensku.43 Do oblasti vedecko-výskumnej patrilo predovšetkým rozpracovanie problematiky noo-logoteórie, zmyslu života, sapienciálnych, hodnotových a vzťahových modalít ľudského bytia, organizovanie vedeckých a odborných podujatí, publikačná a edičná činnosť pre odbornú i laickú verejnosť. Nosné smery výskumu boli orientované na riešenie a prípravu vedecko-výskumných projektov, zohľadňujúcich mutidimenzionálny prístup k človeku, psychologickú antropológiu a logoterapiu.44 V oblasti vzdelávacej inštitút realizoval najmä postgraduálne vzdelávanie a dva dlhodobé akreditované výcviky v logoterapii. Prvý výcvik a vzdelávanie v rokoch 1998-2002 ukončilo 16 absolventov; druhý výcvik, ktorý bol kvôli odchodu iniciátorky a koordinátorky výcviku doc. Stempelovej realizovaný v dvoch samostatných etapách (2002-2004 a 2008-2009), ukončilo 12 absolventov. Garantom oboch výcvikov bol profesor K. Popielski, pričom experienciálnu časť výcviku, zameranú na riadenú autobiografiu a sebaskúsenosť, viedla priama žiačka Elisabeth Lukasovej a predsedníčka Česko-moravskej spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu Martina Kosová v spolupráci s lektorom Vlastimilom Sojkom.
V oblasti poskytovania psychologických služieb boli pre študentov a zamestnancov Trnavskej univerzity dostupné poradenské služby a psychoterapia45 a v posledných rokoch svojej existencie bol inštitút zastrešený odborným zástupcom pre odbor poradenská psychológia, schváleným Slovenskou komorou psychológov. Súčasťou práce v inštitúte bola aj starostlivosť o doktorandov a absolventov, s perspektívou podporiť vedeckú prípravu a rozšíriť vzdelávanie psychológov a odborných pracovníkov z príbuzných odborov. Inštitút existenciálnej psychológie a noo-logoterapie svojím antropologicko-existenciálnym zameraním prispel k rozšíreniu diapazonu súčasnej slovenskej psychológie tak na poli teoreticko-výskumnom, vzdelávacom, ako aj na poli poradenskom i terapeutickom.
Začiatkom roka 2011 bol inštitút vedením fakulty direktívne a bez vedomia členov inštitútu zrušený ako samostatné pracovisko. Riaditeľke Inštitútu existenciálnej psychológie a noo-logoterapie dodatočne doručili listom rozhodnutie dekanky fakulty o jej odvolaní z funkcie riaditeľky inštitútu. Podobný proces zániku v rovnakom časovom období sa týkal aj Inštitútu kresťanskej kultúry FF TU pod vedením dr. A. Piatrovej, ktorej neobnovili pracovnú zmluvu a musela odísť zo svojho pracoviska na fakulte. Tak skončila etapa inštitucionálneho rozvoja dvoch jedinečných pracovísk, ktoré po Nežnej revolúcii rozvíjali na akademickej pôde inšpiratívne hodnotovo a antrolopogicky ukotvené koncepcie dimenzionálnej ontológie, logoterapie, duchovných hodnôt a kresťanskej kultúry.
Na jeseň 2010 sa stretlo niekoľko logoterapeutov – bývalých absolventov výcvikov v logoterapii a existenciálnej analýze – aby spoločne diskutovali o zriadení celoslovenského pracoviska, zameraného na logoterapiu a existenciálnu analýzu. S účinnosťou od 25. novembra 2010 bol etablovaný Slovenský inštitút logoterapie (SILOE), ktorý personálne, koncepčne a hodnotovo nadviazal na pôvodný inštitút (IEP-NL) na Trnavskej univerzity a pokračoval v jeho poslaní. Inštitút SILOE bol zaradený medzi akreditované pracoviská VFI (Inštitút Viktora Frankla vo Viedni). Základným cieľom Slovenského inštitútu logoterapie (SILOE) je realizácia aktivít v oblasti prevencie a podpory duševného zdravia, osobitne formou akreditovaných výcvikov a celoživotného vzdelávania odborníkov v logoterapii a existenciálnej analýze, rozvíjania vedecko-výskumných, edukačno-preventívnych, pastorálno-poradenských programov a psychoterapeutických intervencií s týmto zameraním. Napĺňanie cieľov inštitútu sa realizuje v súlade s rešpektovaním dôstojnosti človeka, univerzálnych hodnôt a kresťanskej etiky.46
V spolupráci s Institutem pro integrativní psychoterapii a poradenství v Olomouci a katedrami psychológie v Čechách a na Slovensku, zorganizoval SILOE od roku 2010 desať ročníkov česko-slovenských vedeckých konferencií o logoterapii. V roku 2012, v súlade s novou legislatívou a pod garanciou Slovenského inštitútu pre vzdelávanie v psychoterapii (SIVP), získal SILOE akreditáciu Ministerstva zdravotníctva SR pre realizáciu dlhodobých výcvikov v logoterapii a existenciálnej analýze. Pokiaľ ide o štruktúru výcviku, účastník by mal absolvovať 150 hodín teórie a metodológie vedy v danej psychoterapeutickej škole; 350 hodín experienciálneho skupinového výcviku vrátane riadenej autobiografie podľa E. Lukasovej; 150 hodín individuálnej (skupinovej) cvičnej psychoterapie; 200 hodín supervízie; 600 hodín psychoterapeutickej praxe pod supervíziou a 200 hodín praxe na psychiatrickom pracovisku.47 Absolventi môžu po splnení všetkých podmienok získať Certifikát pre certifikovanú pracovnú činnosť Psychoterapia (licencia); Certifikát o absolvovaní výcviku v logoterapii a existenciálnej analýze a sú zapísaní do Zoznamu psychoterapeutov SR.
V dvadsaťročnom horizonte práca oboch inštitútov (Inštitútu existenciálnej psychológie a noo-logoterapie a Slovenského inštitútu logoterapie) a predovšetkým ich členov, priniesla svoje ovocie. Dlhodobý psychoterapeutický výcvik na Slovensku ukončilo 28 logoterapeutov a 36 frekventantov absolvuje akreditovaný psychoterapeutický výcvik v SILOE. Orientačný monitoring záverečných a kvalifikačných prác na vysokých školách poukázal na to, že v období od roku 1998 do roku 2016 bolo odovzdaných na Slovensku 180 prác, zameraných na tému logoterapie, existenciálnej analýzy a zmyslu života, z čoho viac ako 1/3 tvorili práce študentov Trnavskej univerzity (38,3%). Tieto existenciálne ladené témy však oslovili aj študentov ďalších univerzít (UK Bratislava: 19,4% z celkového počtu 180 prác; UPJŠ Košice: 15%; VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave: 9,4%; PU Prešov: 5,6%; KU Ružomberok: 4,4% z celkového počtu 180 prác).48 Na akademickej pôde TU i ďalších univerzít bolo riešených viacero projektov VEGA, obsahovo zameraných na problematiku zmyslu života, logoterapie, existenciálnych tém a dimenzionálnej perspektívy v psychológie. Od etablovania prvého inštitútu sa rozvíjala aj edičná činnosť, ktorej výsledkom je rada publikácií a vedeckých štúdií, vrátane medzinárodnej spolupráce profesora Halamu pri publikovaní kolektívnych monografií pod gesciou inštitútu Viktora Frankla vo Viedni.
V súvislosti s etablovaním nových pracovísk na Slovensku je potrebné spomenúť aj Spoločnosť pre logoterapiu a existenciálnu analýzu (SLEA), ktorá bola založená v roku 2012, s cieľom „…priblížiť slovenskej odbornej verejnosti existenciálnu analýzu a logoterapiu ako samostatný psychoterapeutický smer.“49 V Stanovách tejto spoločnosti sa uvádza, že cieľom SLEA je sprístupňovať dielo „dvoch zakladateľov“, a to dielo Viktora E. Frankla ako zakladateľa logoterapie a jeho žiaka Alfrieda Längleho ako zakladateľa existenciálnej analýzy ako svojbytnej psychoterapeutickej metódy a podporovať jeho šírenie medzi laickou i odbornou verejnosťou.50 Dosahovanie týchto cieľov plánuje SLEA Slovensko realizovať prostredníctvom vedenia dlhodobých psychoterapeutických výcvikov, ktoré organizuje v spolupráci s českou Společnosti pro logoterapii a existenciální analýzu (SLEA Česko). Ich výcviky však zatiaľ na Slovensku nie sú akreditované Ministerstvom zdravotníctva SR. Vo svojej teoreticko-metodologickej a intervenčnej činnosti nadväzuje SLEA na poňatie logoterapie a existenciálnej analýzy podľa ´modifikácie´ Längleho. Slovenská spoločnosť pre logoterapiu a existenciálnu analýzu (SLEA Slovensko) je súčasťou medzinárodnej siete inštitútov, zastrešených spoločnosťou GLE-International (Internationale Gesellschaft für Logotherapie und Existenzanalyse). Cieľom tejto organizácie je rozvoj existenciálno-analytickej antropológie a jej aplikácie do psychoterapie, edukácie, štátnej správy, sociálnej práce, priemyslu, na pracoviská a v manažmente.51
Záverom
Otázka kto je človek, aké je jeho miesto vo svete a aký je zmysel jeho života, má špecifické miesto v psychológii, a explicitne či implicitne je prítomná aj v procese psychologického poradenstva a psychoterapeutickej intervencie. Základné antropologické predpoklady, obraz o človeku a z toho vyplývajúce porozumenie človeku, sa podieľajú na našom prístupe a intervencii – či už vo vedeckom bádaní, výskume, diagnostike, poradenstve alebo v terapii. Franklova koncepcia logoterapie a existenciálnej analýzy významne prispela k rozvoju psychologických vied a obohatila ponuku psychoterapeutických škôl na Slovensku o dimenzionálnu perspektívu v pohľade na človeka, orientáciu na zmysel a hodnoty. Špecifiká prístupov v rámci samotnej logoterapie a existenciálnej analýzy, vyplývajúce z odlišných metodologických a antropologických rámcov Längleho psychoterapeutickej školy, sa zásadne líšia od pôvodnej koncepcie Viktora Frankla. Skutočnosť, že länglovsky orientovaná Spoločnosť pre logoterapiu a existenciálnu analýzu (SLEA) si ponechala názov, reprezentujúci originálny Franklov teoretický a terapeutický koncept, pôsobí na neznalých veci zavádzajúco. Stáva sa tak v našej stavovskej obci výzvou, na ktorú možno hľadať odpoveď. Môžbyť aj inšpiráciou z riešenia podobnej dilemy, týkajúcej sa názvu psychoterapeutickej školy a jej ‚značky‘, ktorá v začiatkoch etablovania adleriánskej školy rezonovala medzi Freudom a Adlerom.
40 STEMPELOVÁ, J., Niekoľko osobných spomienok na prvý inštitút logoterapie na Slovensku, 2015, s. 85-86.
41 NANIŠTOVÁ, E., Desiate výročie Inštitútu existenciálnej psychológie a noo-logoterapie, 2010, s. 52-53.
42 ŠTATÚT Inštitútu existenciálnej psychológie a noo-logoterapie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, 2005. LOGOTERAPIA VIKTORA FRANKLA NA SLOVENSKU
43 Frankl, V. E., Neuvedomený Boh, 2005, s. 7.
44 Detailnejšie pozri NANIŠTOVÁ, E., c.d., s. 53-54; STEMPELOVÁ, J. c.d., s. 85.
45 NANIŠTOVÁ, E., K histórii etablovania psychologickej poradne na Trnavskej univerzite, 2015, s. 92-94. Etablovanie logoterapie a existenciálnej analýzy na Slovensku
46 STANOVY Slovenského inštitútu logoterapie (SILOE), 2010.
47 porovnaj HALAMA, P. – NANIŠTOVÁ, E., How to become a Slovak Logotherapist: Sharing Experiences with Logotherapy Education and Training in Slovakia, 2014, s. 45. LOGOTERAPIA VIKTORA FRANKLA NA SLOVENSKU
48 Spracované z údajov: GARBÁR, M., Smerovanie logoterapie a jej špecifiká na slovenských univerzitách, 2016, s. 22-29.
49 Spoločnosť pre logoterapiu a existenciálnu analýzu [online]. SLEA Slovensko, o. z.
50 Stanovy Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu Slovensko [online]. Etablovanie logoterapie a existenciálnej analýzy na Slovensku
Počiatky logoterapie na Trnavskej univerzite a jej smerovanie v Inštitúte existenciálnej psychológie a noo-logoterapie
(Judita Stempelová)
Na začiatku každej veľkej udalosti sa zväčša stretajú viacerí, avšak niekto sa musí stať pionierom, kliesniacim cestu k realizácii myšlienky. Tak to bolo aj s logoterapiou v našich zemepisných šírkach. Na Slovensku boli jednotlivci, ktorí dobre ovládali nemecký jazyk absolvovali prednášky ale aj výcvik v logoterapii v Rakúsku či Nemecku, ale nemohli byť lektormi ďalších výcvikov, lebo nespĺňali stanovené kritériá (vzdelanie, prax, počet hodín).
Keď sa kolegyne Katedry psychológie Trnavskej univerzity zamýšľali ako začať výcvik v logoterapii na Slovensku, napadlo Evu Klčovanskú, vtedajšiu mladú prodekanku Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity, že prof. dr. hab. Kazimierz Popielski z KUL Lublin, ako osobný priateľ Viktora E. Frankla a vedúci Katedry zdravia a psychoterapie KUL by mohol byť garantom i realizátorom výcviku u nás. Nadviazali sme tiež kontakt s pani Elisabeth Lukasovou, ktorá nám zaslala sylaby výcviku, platné pre Juhonemecký inštitút logoterapie, kde ona mala výcviky a podľa nich sme začali spracovávať vlastný plán logoterapeutického výcviku.
O histórii umiestnenia logoterapie v psychoterapeutickom priestore na Slovensku vzniklo niekoľko vyčerpávajúcich článkov (Stempelová, J., 2000; Naništová, E., 2010; Halama, P., Naništová, E., Stempelová, J., 2012;), preto nebudem jej venovať pozornosť.
Prvý kurz logoterapie
V roku 1998 sa pod vedením prof. Kazimiera Popielskeho z Katolíckej univerzity v Lubline otvoril prvý výcvik v logoterapii na Trnavskej univerzite. Výcvik prebiehal formou odborných prednášok a cvičení s lektormi Poľska (K. Cieplienski, M. Maklim, W. Okle, D. Perzsky, P. Szezukiewicz, L. Suchocka). Počas trvania tohto výcviku sme sa zúčastnili na prvom sympóziu logoterapie, ktoré organizoval prof. Popielski s kolegami Katolíckej univerzity v Lubline na tému: „ Kultúrno-spoločenská transformácia v strednej a východnej Európe“ (2-4.marca 2000). Pre frekventantov to bola významná cesta a formovanie ďalšej spolupráce po ukončení ich teoretického vzdelávania. Tu sa dohodlo aj II. sympózium poľsko – slovenské na tému „W kierunku psychologii podmiotu osobowego“ (K psychológii osobného subjektu) uskutočnené 17.-19. mája 2001 na Katolíckej univerzite v Lubline. Stretnutie s ďalšími odborníkmi univerzity v Lubline otvorilo priestor pre vedecko-výskumnú spoluprácu, vrátane publikovaniu odborných prác, prekladov i kolokvií. Z príležitosti životného jubilea prof. PhDr. Jána Gráca, DrSc., sa dňa 4. apríla 2000 na univerzite konala konferencia, končiaca slávnostným odovzdaním certifikátov pre absolventov prvého modulu výcviku v logoterapii, za prítomnosti manželky Viktora Frankla, pani Eleonory Franklovej. Slávnostnú akadémiu zorganizovala prodekanka Eva Klčovanská s členmi psychoterapeutického výcviku. Na úvod sa všetkým prihovoril profesor Popielski slovami básnika Jána Twardovského:
„Poponáhľajme sa milovať ľudí, lebo tak rýchlo odchádzajú.
Zostanú po nich len topánky a telefón hluchý –
Nebuď si istý, že máš čas
Lebo istota je neistá, odníma nám celistvosť tak,
Ako každé šťastie.
Poponáhľajme sa milovať ľudí, lebo tak rýchlo odchádzajú,
A tí, čo neodídu, nie vždy sa vrátia
A čo sa lásky týka, nikdy nevieme
Či prvá je posledná – či posledná prvou.
Láska je všetkým, čo existuje a to je všetko, čo o nej vieme…
Poďakovanie za absolventov predniesla PhDr. Ľudmila Matulová v poľskom jazyku tohto znenia: Vážený pán profesor, „Ako veľa je na svete ľudí a ako zriedka stretne človek človeka.“ My sme mali to šťastie a stretli sme ho vo Vás. Prežili sme spolu posledné dva roky života a užívali sme si vo Vašej prítomnosti aj ovocie Vášho priateľstva s Viktorom Franklom. Boli to vzácne, veselé i vážne chvíle prednášok, diskusií a cvičení. Chvíle krásnych rozhovorov o živote, hodnotách, o slobode a zodpovednosti, o utrpení a jeho zmysle. Učili ste nás počúvať všetko, čo môže slúžiť životu, byť citliví a vnímaví na všetko pozitívne a nájsť si správny postoj k sebe, k druhým a k Bohu. Stojíme tu pred Vami ako Vaši prví absolventi noo-logoterapie plní vďačnosti za poznanie aj za životnú múdrosť, za Vašu lásku Etablovanie logoterapie a existenciálnej analýzy na Slovensku 87 a priateľstvo. Vašu dôveru do nás vloženú nesklameme. Ľúbime Vás, pán profesor, a za všetko ďakujeme.
Ľudka M. si na túto udalosť spomína nasledovne: „Čítala som to v poľštine… Medzi „spolužiakmi“ zašumel údiv, že hovorím po poľsky… Bolo známe, že poľsky nerozumiem ani ‚ň‘. Tonka a iné dobré duše mi museli všetko prekladať. Profesor až ku koncu zistil, že je to jeho rodná reč. Dovtedy sa sám čudoval, ako dobre rozumie slovensky…“.
Slávnosť skončila a my sme vykročili v ústrety na naše pracoviská, plní plánov a predsavzatí.
Druhý kurz logoterapie
Začiatkom roka 2003 sa mohli prihlásiť ďalší záujemcovia o logoterapiu. Bolo ich 22 a nerobil sa mimoriadny výber (podmienkou pre započatie kurzu bolo určené VŠ vzdelanie, 3 roky odbornej praxe v poradenstve či klinike a osobná motivácia). Aj tento kurz viedol profesor Popielski s jeho asistentmi, tiež prednášali ďalší lektori zo Slovenska (Stempelová, Ruisel, Démuth, Klčovanská, Mocáková). V tom čase sme dostali certifikáciu odborného vzdelávania v logoterapii od Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. Do leta 2004 frekventanti mali dva bloky prednášok s profesorom Popielskim a stretnutia s odbornými lektormi, z toho dve stretnutia boli cvičné (v Budmericiach). Každý frekventant mal plán vzdelávania, kde boli podmienky pre ukončenie (individuálna prax na psychiatrii, supervízie, atď), čo mali priebežne plniť. Po mojom odchode z Trnavskej univerzity (30.6.2004) sa výcvik prerušil a jeho dokončenie bolo zabezpečené až v roku 2007. Dĺžka vzdelávania sa preto predĺžila do roku 2009, kedy kurz skončilo 12 frekventantov.
Vznik Inštitútu existenciálnej psychológie a noo-logoterapie
Spoločnými konzultáciami so záujemcami o logoterapiu sme dospeli k záveru, že je potrebné vytvoriť Inštitút logoterapie na Trnavskej univerzite. Tento názov sa zdal „priúzky“ pre vedecké pracovisko univerzity, preto sa predložil návrh PhDr. Evy Klčovanskej, PhD., aby pracovisko malo názov Inštitút existenciálnej psychológie a noo-logoterapie a tento bol vedeckou radou schválený. Vtedajší dekan Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity, doc. Ing. arch. Jozef Hlinický, PhD. svojím podpisom potvrdil vznik inštitútu k 1. januáru 2001 zakladajúcou listinou a za riaditeľku inštitútu vymenoval od 1.7.2001 PhDr. Juditu Stempelovú, PhD. Posledný dekrét jej menovania vo funkcii končil dňom 30. 2. 2004. Z Trnavskej univerzity odchádzala 30. 6. 2004 na sociálny projekt do zahraničia. Písomnosti inštitútu boli odovzdané Mgr. Ivete Schusterovej, PhD. Zostatkové písomnosti s fotodokumentáciou, CD z konferencie a s videokazetou z odovzdávania prvých osvedčení ukončenia kurzu v Trnave sa nachádzajú v archíve Trnavskej univerzity, osobný archív darovala Slovenskému inštitútu logoterapie (SILOE).
Inštitút existenciálnej psychológie a noo-logoterapie počas vedenia J. Stempelovej na svoju činnosť nedostal žiadne finančné prostriedky ani podmienky, aby mohol rozvíjať svoju činnosť podľa vopred stanoveného plánu. Finančnú podporu sa podarilo získať z MŠ SR až podaním projektu, zameraného na etablovanie a rozvoj nových pracovísk, ktorý podala dr. Klčovanská. Personálne obsadenie pri vzniku Inštitútu bolo nasledovné: prof. dr. hab. Kazimierz Popielski (čestný prezident inštitútu a garant výcviku), PhDr. Judita Stempelová, PhD. (riaditeľka), prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc. (vedecký tajomník), prof. PhDr. Ján Grác, DrSc. (garant odboru psychológie). Členovia inštitútu: Alexandra Čmáriková, Mária Glasová, Peter Gropel, Peter Halama, Eva Klčovanská, Marián Košč, Ladislav Košč, Jana Kunová, Marián Mráz, Eva Naništová, Zdena Ruiselová, Michal Stríženec, Iveta Schusterová, Peter Tavel. Hlavným cieľom bolo rozvíjať myšlienky integrálneho pohľadu na človeka a jeho noetickú dimenziu; témy psychologickej antropológie, logoteórie a multidimenzionálneho prístupu k človeku. Svojím antropologicko-existenciálnym zameraním reprezentoval inštitút prvé, jedinečné akademické pracovisko na Slovensku.
Činnosť Inštitútu existenciálnej psychológie a noo-logoterapie
Vzdelávanie
Do tejto oblasti boli zahrnuté dlhodobé výcviky v logoterapii podľa štandardov Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti. Prvý výcvik organizačne zabezpečila dr. Klčovanská pod garanciou profesora Popielského z KUL v Lubline. Prvý dvojročný modul sa uskutočnil v rokoch 1998 – 2000 a ukončilo ho 16 absolventov. Druhý modul tohto výcviku bol následne realizovaný v rokoch 2000-2002 v spolupráci s dr. Kosovou, priamou žiačkou E. Lukasovej. V poradí druhú výcvikovú skupinu naplánovala a otvorila dr. Stempelová v roku 2003, po jej odchode z Trnavskej univerzity v roku 2004 bol výcvik prerušený. Možnosti pokračovania a garantovania výcviku po trojročnom prerušení z dôvodu odchodu dr. Stempelovej zabezpečila po konzultácii so SPS doc. Naništová v spolupráci so žiačkou Elisabet Lukasovej, Martinou Kosovou. Frekventanti Etablovanie logoterapie a existenciálnej analýzy na Slovensku 89 pokračovali vo výcviku v rokoch 2007-2009 a kompletný výcvik ukončilo 12 absolventov.
Krátkodobé vzdelávacie akcie
V spolupráci so Sekciou existenciálnej psychológie Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV na vedeckej konferencii v Modre – Harmónii (29.4.- 30.4.2002) Inštitút EP-NL viedol samostatnú sekciu „Zmysel ľudskej existencie v 21. storočí“, v rámci ktorej bolo odprednášaných 16 odborných tém a tieto sú publikované v zborníku konferencie.
V priebehu roka 2002 IEP-NL organizoval pre verejnosť 8 odborných cyklov o logoterapii v praxi s témami ako Logoterapia V. E. Frankla (13.3.2002); Logoterapia v krízových situáciach (9.4.2002); Logoterapia v pastoračnej práci (22.5.2002); Logoterapia pri depresiách a krízach (12.6.2002); Logoterapia na pomoc rodinám (11.9.2002); Logoterapia a duševné zdravie (9.10.2002); Logoterapia na pomoc obetiam násilia (13.11.2002); Logoterapia v poradenskej a školskej praxi (11.11.2002). Predstavenie logoterapie bola orientované pre širšiu verejnosť, so zameraním na jej praktické využitie vo výchove, v zdravotníctve a sociálnej práci. Prednášky sa uskutočnili v Dome Quo Vadis v Bratislave.
Výskumná činnosť
Výskumná činnosť inštitútu bola zameraná na rozpracovanie noo-teórie; na dielčie výskumné práce publikovaných v diplomových a dizertačných prácach, výsledky ktorých boli prednesené na konferenciách.
Konferencie
Samostatnou vzdelávacou oblasťou boli vedecké konferencie (domáce i s medzinárodnou účasťou), a tiež doplnkové vzdelávanie pre frekventantov výcviku aj pre záujemcov logoterapie. Na konferencie o logoterapii boli pozývaní aj kolegovia z Česka (prof. V. Smékal, manželia Musilovci, J. Štěrba, S. Ševčíková ai.) i z Poľska (K. Popielski, K. Cieplienski, D. Perzsky, P. Szezukiewicz, L. Suchocka, M. Jankowska).
Sympózjum Polsko-Slowacke, Lublin, Poľsko, „Kultúrno – spoločenská transformácia v strednej a východnej Európe“ (2-4. 3. 2000), Katolícka univerzita, Lublin.
Sympózjum Polsko-Slowacke, Lublin, Poľsko, „Podmiot – osoba: W kierunku psychologii podmiotu osobowego“ (17-19.5. 2001), Katedra zdravia a psychoterapie, KUL, Lublin.
Vedecká konferencia na tému: „Problémy a perspektívy filozofických, humanitných a sociálnych vied“ (29- 30.4. 2002), Modra, FH Trnavskej univerzity, Trnava.
Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, Svit, „Logoterapia – Psychológia pre tretie tisícročie“. Organizoval IEP-NL a Katedra psychológie FH v Trnave. (19-20.5.2003)
Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, „Človek a hodnoty: existenciálne významné hodnoty v osobnom, spoločenskom a kultúrnom kontexte“. Konferencia bola zorganizovaná Inštitútom existenciálnej psychológie a noo-logoterapie v spolupráci s Katedrou psychológie VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave a Katedrou psychológie Trnavskej univerzity (31.8.-1.9. 2010, Dolná Krupá).
Vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, Organizovali: VŠZ a SP sv. Alžbety, Žilina a IEP-NL v Trnave „Aktuálnosť logoterapie vo výchovnej a sociálnej práci s mládežou“ (8.4.2011, Žilina)
Publikačná a prekladateľská činnosť
Frekventanti kurzov logoterapie prekladali diela E. Lukasovej a V. E. Frankla, z ktorých vznikali pracovné zošity pre interné študijné potreby (napr. Plnohodnotnosť a radosť zo života; Túžba po zmysle; Životný štýl a zdravie; Úzkosť, strach a ich logoterapeutické ovplyvnenie; Homo patiens; Vybrané témy z pastorálnej psychológie). Ďalej sa venovali prekladom zo zahraničnej literatúry a z časopisov, ktoré sa preberali na seminárnych stretnutiach. Témy sa týkali logoterapeutických metodík a ich využitia v terapii niektorých porúch. Vyšli aj dva zošity kazuistík pod názvom Review kazuistík (2002, 2003) a tri zborníky (editori zborníkov: Popielski, Naništová & Stempelová, 2001; Grác & Stempelová, 2002; Stempelová & Timulák, 2003).
Poradensko-konzultačná činnosť
Personálne zabezpečenie inštitútu v tejto oblasti upresňoval článok 5 štatútu IEP-NL v tom zmysle, že poradenské a psychoterapeutické služby vykonávajú odborníci, rešpektujúci ideový a hodnotovo-etický prístup, ktorý je v súlade s poslaním inštitútu. Vzhľadom na fakt, že inštitút nebol financovaný z prostriedkov, pridelených fakulte vo forme dotácie zo štátneho rozpočtu, psychologická poradňa poskytovala služby na dobrovoľníckej báze, v priestoroch poskytnutých Univerzitným pastoračným centrom a príležitostne aj Centrom komunikácie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (Naništová, 2015).
Významné udalosti v rokoch 2000 – 2004
Medzi významné udalosti treba uviesť našu spoluprácu s Katolíckou univerzitou v Lubline, osobitne s profesorom Kazimierom Popielskim, ktorý nás pozval na dve sympózia, organizované jeho katedrou. Na prvom sympóziu 2-3.3. 2000 bola účasť len v úzkom kruhu pozvaných (dekan Fakulty humanistiky J. Hlinický, E. Klčovanská a J. Stempelová). Okrem sympózia sme navštívili niektoré odborné pracoviská univerzity a oboznámili sme sa s jej históriou, katedrami a študijnými odbormi. Navštívili sme aj profesora Tadeusza Zasepu (1946-2016), vtedajšieho garanta štúdia Pastorálnej teológie na FH TU so zameraním na spoločenskú komunikáciu, kde viedol odborné prednášky v komunikácii. Predstavil nám jeho pôsobenie na KUL v Lubline.
Na druhom sympóziu v Poľsku (17-19.5. 2001) bolo pozvanie k účasti pre všetkých a naši kolegovia – logoterapeuti predniesli až 11 odborných prednášok so živou diskusiou a následnou ponukou ďalšej spolupráce s poľskými kolegami. Prof. Popielski nám ukázal pamätihodnosti mesta a významné historické miesta späté s Lublinom. Na recepciu pozval aj viacerých kolegov z iných fakúlt.
Ďalšou významnou udalosťou bolo udelenie vedeckej hodnosti „doctor honoris causa“ prof. Kazimírovi Popielskému na Trnavskej univerzite dňa 12. novembra 2001. Návrh na udelenie tejto hodnosti predložila Katedra psychológie a Inštitút existenciálnej psychológie a noo-logoterapie. K tomuto oceneniu viedla dlhodobá prednášková činnosť profesora na katedre psychológie, garantovanie odborných výcvikov logoterapie ako aj jeho vedecko-výskumná a publikačná činnosť. Laudatio predniesol garant odboru psychológie prof. dr. Ján Grác, DrSc. Účastným bol aj prvý rektor Trnavskej univerzity, prof. Hajduk, J. E. arcibiskup J. Sokol, poslanec NR SR J. Brocka, dekan FH TU doc. Ing. arch. J. Hinický, zástupcovia jednotlivých katedier a vedeckých pracovísk Trnavskej univerzity, ako aj významní hostia z Poľska. Slávnostné udelenie hodnosti sa konalo v dôstojnom prostredí Arcibiskupského paláca v Trnave.
Zaiste nezabudnuteľnou udalosťou bola aj návšteva Eleonor Franklovej na Trnavskej univerzite, kde mala besedu so študentmi a odovzdávala certifikáty pre prvý kurz ukončeného vzdelania v logoterapii (4.4.2000).
V roku 2003 boli na pracovnej ceste E. Klčovanská a J. Stempelová v Lubline za prof. Popielskim, dohodnúť ďalšie vzdelávanie v logoterapii a prednáškovú činnosť profesora na Trnavskej univerzite. Táto dvojdňová pracovná cesta ukázala ústretovosť i dobrotu pána profesora naďalej sa nám venovať. Následne J. Stempelová absolvovala týždennú stáž na katedre Psychológie zdravia a psychoterapie KUL, kde sa podrobnejšie zoznámila s vedeckou prácou kolegov a prof. Popielski jej sprostredkoval hlbší vhľad do problematiky noetického rozmeru osobnosti, zoznámil ju s jeho vedeckými prácami a publikáciami známych autorov.
Začiatkom roka 2011 boli Inštitút EP-NL a tiež Inštitút kresťanskej kultúry ako samostatné pracoviská FF TU zrušené a ich riaditeľky boli odvolané zo svojej funkcie.
Literatúra:
NANIŠTOVÁ, E. (Ed.), LOGOTERAPIA VIKTORA FRANKLA NA SLOVENSKU, 2020, s. 79-92. ISBN 978-80-973857-0-5 (e-Book)