Životný príbeh a dielo Viktora E. Frankla
(*26.3.1905 Viedeň + 2.9.1997, Viedeň)
Viktor E. Frankl sa narodil 26. marca 1905 vo Viedni, do rodiny Gabriela a Elsy Franklových. Jeho otec pochádzal z južnej Moravy (Pohořelice) a matka z Prahy. Mal staršieho brata Waltera a mladšiu sestru Stellu. Počas 1. svetovej vojny žili vo veľkej chudobe.
Už počas strednej školy (1918-1923) sa začal zaujímať o psychológiu. Navštevoval Viedenskú ľudovú univerzitu, zaujímala ho aj experimentálna psychológia. Ako stredoškolák si začal dopisovať so Sigmundom Freudom, ktorý odporučil jeho prácu na vydanie v Medzinárodnom časopise pre psychoanalýzu – o niekoľko rokov bola jeho práca skutočne publikovaná. V roku 1921, ako 15-ročný, realizoval prvú prednášku „O zmysle života“.
Frankla veľmi zaujalo aj poňatie individuálnej psychológie Alfreda Adlera. Zo Spolku pre individuálnu psychológiu bol neskôr s viacerými členmi vylúčený. Napriek tomu zostali s mnohými „adleriánmi“, vrátane dcéry A. Adlera, celoživotnými priateľmi.
Frankl v roku 1924, 19 ročný (zdroj viktorfrankl.org)
V roku 1925 mu vyšiel článok v Medzinárodnom časopise pre individuálnu psychológiu s názvom „Psychoterapia a svetový názor,“ v ktorom sa zameral na základnú otázku zmyslu a hodnôt – je to téma, ktorá sa stane ústredným predmetom jeho celoživotnej práce.
Pojem „logoterapia“ prvýkrát použil v roku 1926, keď počas prednášok vysvetľoval na zmysel orientovaný prístup v liečení psychiky.
V roku 1927 zorganizoval na Viedenskej ľudovej univerzite prvý týždňový kurz duševnej hygieny.
Od roku 1928 organizoval vo Viedni, a neskôr aj v ďalších šiestich mestách poradne pre mládež. Na konci školského roka 1930 zorganizoval špeciálne poradenstvo pre študentov, vďaka čomu vo Viedni výrazne klesol počet samovrážd študentov.
Po promócii (1931) začal Frankl svoju lekársku kariéru v „Maria Theresien Schloessl“, neurologickej nemocnici vo Viedni. V roku 1937 si otvoril súkromnú prax ako doktor neurológie a psychiatrie. Len o pár mesiacov neskôr ju musel kvôli zatvoriť nacistickej anexii Rakúska a následným obmedzeniam pre židovských lekárov.
V článku „Filozofia a psychoterapia“ (1939) použil výraz „existenciálna analýza“ ako filozofický základ logoterapie.
Roky utrpenia
V roku 1940 sa stal riaditeľom neurologického oddelenia Rothschildovej nemocnice, kliniky pre židovských pacientov. V ohrození vlastného života sabotoval nacistické nariadenia tým, že vydával falošné diagnózy, aby tak zabránil zabitiu duševne chorých pacientov. V tomto roku tiež dostal ponuku na víza do Ameriky, ktoré odmietol, pretože sa rozhodol pre možnosť postarať sa v neistých časoch o rodičov.
V roku 1941 sa Frankl oženil s Tilly Groser, sestričkou, s ktorou sa spoznali v Rothschieldovej nemocnici. Nacistické nariadenia zakazovali židom mať deti, preto museli obetovať svoje nenarodené dieťa.
V septembri 1942 boli Viktor a Tilly zatknutí a spolu s jeho rodičmi deportovaní do terezínskeho geta severne od Prahy. Po pol roku v Terezíne jeho otec zomrel.
V roku 1944 Frankla a jeho ženu, a krátko nato aj jeho 65-ročnú matku, transportovali do koncentračného tábora, Osvienčimu. Jeho matka bola okamžite zavraždená v plynovej komore a Tilly presunuli na práce do tábora Bergen-Belsen. Frankl bol vybraný na presun do pracovného tábora Kaufering, a neskôr Turkheim, čo boli pobočné tábory patriace pod Dachau v Bavorsku.
V tábore Turkheim, v roku 1945 ochorel na týfus. Aby sa vyhol fatálnemu vaskulárnemu kolapsu počas nocí, udržiaval sa v bdelom stave rekonštruovaním rukopisu svojej knihy Aerztliche Seelsorge (Lékařská péče o duši).
27. apríla 1945 tábor oslobodili americké jednotky. Frankl sa stal hlavným lekárom vojenskej nemocnice. V túžbe dozvedieť sa o osude svojej rodiny sa vydal na cestu do Viedne. V priebehu niekoľkých dní sa dozvedel o smrti svojej manželky, matky aj brata.
Povojnové roky
V roku 1946 sa Frankl stal riaditeľom viedenskej neurologickej polikliniky, na tejto pozícii potom pracoval 25 rokov. Jeho zrekonštruované dielo Aerztliche Seelsorge (Lékařská péče o duši) s pridanou kapitolou o „psychológii koncentračného tábora“ bola jednou z prvých kníh vydaných v povojnovej Viedni (1946). Toto vydanie sa vypredalo v priebehu niekoľkých dní.
Prvé vydanie Aerztliche Seelsorge (zdroj wikipedia)
Za 9 dní nadiktoval knihu Ein Psycholog erlebt das Konzentrationslager, ktorá je neskôr v anglickom preklade známa ako Man’s Search For Meaning (v slovenskom preklade Hľadanie zmyslu života). Doteraz sa jej celosvetovo predalo vyše 16 miliónov výtlačkov a bola preložená do 56 jazykov.
V roku 1946 robil verejné prednášky, v ktorých vysvetľoval svoj na zmysel zameraný prístup a dôležitosť prijať život aj napriek veľkej nepriazni osudu. Tieto jeho prednášky vyšli knižne, a my ich poznáme v slovenskom preklade ako knihu Napriek všetkému povedať životu áno.
V práci v nemocnici našiel svoju druhú životnú lásku – sestričku Eleanore Schwindt, s ktorou sa zobrali v roku 1947. V decembri sa im narodila dcéra Gabriele.
Eleanore a Viktor Frankloví (zdroj viktorfrankl.org)
Rozmach logoterapie
Medzi rokmi 1946 – 1949 napísal V. Frankl viacero publikácií o logoterapii, a v roku 1948 rakúsky psychiater Wilhelm Soucek nazval Franklovu logoterapiu a existenciálnu analýzu „tretia viedenská škola psychoterapie“ (po psychoanalýze Sigmunda Freuda a individuálnej psychológii Alfreda Adlera).
V 50. rokoch prednášal o logoterapii na stovkách univerzitách po celom svete. V roku 1955 získal titul profesor na Viedenskej univerzite, a neskôr mu mnohé svetové univerzity udelili čestné tituly. V nasledujúcich rokoch neustále cestoval po svete a šíril myšlienky logoterapie.
Vo svojich 66 rokoch začal s kurzom lietania a o dva roky neskôr absolvoval prvý samostatný let. Okrem lietania bolo jeho celoživotným koníčkom horolezectvo.
Viktor Frankl zomrel vo Viedni 2. septembra 1997. Je pochovaný na viedenskom cintoríne – Vienna Central Cemetery.
Zdroje:
Frankl, V. (2013 ). Co v mých knihách není. Cesta.