Z teoretického hľadiska logoterapia spočíva na 3 základných tézach:
1.) Život má zmysel.
2.) Ľudská vôľa je slobodná.
3.) V človeku existuje vôľa k zmyslu.
1. Život má bezpodmienečne zmysel, ktorý nestratí za žiadnych okolností. Zmysel života sa realizuje odhaľovaním hodnôt – možností, v konkrétnych situáciách života. Zmysel života nemôže byť predpísaný, človek ho musí sám nájsť a realizovať. Úlohou človeka je zmysel uvidieť a naplniť tým, že z danej situácie utvorí to najlepšie, čoho je schopný. Prechodné a okamžité naplňovanie zmyslu vedie k prežívaniu celkového zmyslu života – individuálnemu životnému poslaniu.
2. Ľudská vôľa je slobodná. Sloboda človeka nie je slobodou závislou od podmienok, ale je skôr slobodou na zaujatie postoja k týmto podmienkam, s ktorými je človek konfrontovaný.
3. Vôľa k zmyslu predstavuje ústrednú motiváciu vo Franklových teóriách. Každý človek je naplnený túžbou po zmysle a snaží sa ho spoznať. Logoterapia učí, že neexistuje situácia, ktorej nemožno dať zmysel. Na otázku „ako?“ odpovedá Viktor Frankl: ,,Život sa stáva zmysluplným vďaka triáde tvoriť, zažiť a pretrpieť“. Frankl sa už ako študent zaujímal o Freudovu prácu, ktorá vyzdvihovala ako hýbateľa konania človeka „vôľu ku slasti“. Oboznámil sa aj s Adlerovou individuálnou psychológiou, ktorá zdôrazňovala ako motiváciu konania „vôľu k moci“.
Frankl postupne opúšťal tieto pohľady na človeka. Tvrdil, že človeka nemožno redukovať na objekt vlastných neuvedomovaných pudov a mocenských snáh. Podľa neho je v človeku viac ako len sféra pudových a mocenských potrieb – je to niečo špecificky ľudské, presahujúce, spojené s naplnením života v osobnom poslaní. Frankl sa napokon rozhodol ísť vlastnou cestou a vytvoril priestor pre tzv. „tretiu viedenskú školu psychoterapie“, logoterapiu, ktorá hovorí, že človek je motivovaný najmä „vôľou k zmyslu.“